(Pozri aj report z prvých dvoch večerov BJD a bulletin festivalu).

Nejako sme sa nevedeli vymotať z pohostinného centra mesta, a tak sme prišli až na druhú polovicu programu. Beztak som si povedal, že sa nebudem do ničoho nútiť, nie som nádenník. Aj som si chcel šetriť sily, ktorých sa už veľa nedostávalo. Podľa veľmi zodpovedných zdrojov (muzikant Dano Salontay) bolo vystúpenie francúzskych elektroakustikov Bumcello veľmi hravé a príjemné, aj keď by si zaslúžili skôr klub a dlhšie sety. Keď som písal texty do bulletinu, nevedel som, ako títo dvaja robia naživo s loopmi a prekvapilo ma, že ich robia naživo, teda nemajú ich predtočené. Ak niekto videl Mikuláša Škutu a Bumcello a chce sa podeliť s názormi, nech napíše do fóra.

Potom prišiel na pódium holandský flautista pôvodom zo Surinamu Ronald Snijders so svojou suitou. Jeho vystúpenie bolo živé, kapela mu pekne sekundovala a on to s flautou, teda s počtom tónov, nepreháňal, čo hodnotím veľmi pozitívne. Málo vecí je v jazze otravnejších ako exhibicionistickí flautisti. Snijders púšťal k slovu všetkých spoluhráčov, očividne sa dobre bavil a spieval. Publikum bolo nadšené.

Robben Ford je hviezda. Americký gitarista, spevák a skladateľ je naozaj veľmi významný muž. Z tohto koncertu som mal po druhýkrát na „džezákoch“ zimomriavky a pocit naozajstného naplnenia. Možno by som privítal menej bluesu a viac jazzovejších vecí, ale nevadí. Basista Roscoe Beck a bubeník Tom Brechtlein pôsobili, akoby nerobili celý život nič iné, len hrali spolu. Rytmika snov. Namiesto avízovaného klávesistu Neila Larsena prišiel saxofonista Bob Malach, ktorý patrí medzi mojich top obľúbencov. To bolo veľmi pozitívne, hral krásne, dravo i vnímavo, aj keď klávesy mi trochu chýbali.

Dav bol ešte početnejší ako v sobotu. Ukázalo sa, že spoločenská sála je už na takéto podujatie poddimenzovaná a pocit blízkosti spoločne naladených ľudí sa zmenil na klaustrofóbiu.

Koniec dobrý, všetko dobré, hovorí sa. Neviem, či to platí aj v prípade BJD. Zdá sa mi, že pocit „už som“ som mával v minulých rokoch častejšie. Že by bol problém vo mne?