Myjavské kopanice. Pojem, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou niečo hovorí len domácim a tým, ktorí sa tu narodili. Hádam ešte tej hŕstke, ktorá si spomenie na prostonárodné dobrodružstvá sváka Ragana. Tu bolo jeho pôsobisko. Konkrétne v Brezovej pod Bradlom. Občas mám pocit, akoby tá-ktorá oblasť žila svojím, nezávislým spôsobom života. Tu na Myjave to bolo veľmi výrazné. Nádherná krajina. Pohodová atmosféra. Kopce a údolia, skoro žiadna rovina. Farby. Veľa a veľmi pestrých.

Myjavská oblasť leží medzi Malými a Bielymi Karpatmi. Na rozdiel od ostatných častí Záhoria je výrazne členitejšia, čo môže potešiť nielen fotografov-krajinárov, ale aj trekerov a cyklistov. Pre nich je tu veľké množstvo dobre značených cykloturistických trás. A teraz už k vytipovaným cieľom.

Mohyla M. R. Štefánika na Bradle

Videl som Eiffelovku v Paríži. Fajn. Atómium v Bruseli. Fajn. Chrám sv. Víta v Prahe. Fajn. Videl som Štefánikovu mohylu na Bradle. A! Neviem, aký bol Štefánik človek. Nepoznám jeho význam pre dejiny Slovenska. Ak bol taký, aká je jeho mohyla na Bradle, bol velikán. Dnes už obnovená a opravená mohyla na Bradle je stavba, ktorá mi zobrala dych. Je to niečo úžasné.

Je postavená podľa projektu Dušana Jurkoviča. Odhalená bola v roku 1928. Tvoria ju dva zrezané ihlany a trojstupňová pyramída so sarkofágom, v ktorom sú uložené Štefánikove pozostatky. V rohoch sú 12 metrov vysoké obelisky. Inšpirácia stavbami starého Egypta.

Prístupová cesta: priamo z obce Brezová pod Bradlom po červenej značke asi hodinu mierne ťažkým stúpaním.

Hrad Branč, najmalebnejšia zrúcanina Malých Karpát

Je pravda, že patrí do Senického okresu, ale leží na západnom okraji Myjavskej pahorkatiny v podstate v jednej rovine s Bradlom. Týči sa na kopci vo výške 475 m n. m. pri dedinke Podzámok (miestna časť obce Podbranč). Patril k sústave pohraničných hradov, rovnako ako napríklad Ostrý kameň alebo Pajštún. Písomne je doložený z roku 1241. K jeho „najpopulárnejším“ obyvateľom patril v 15. storočí (fotoč.2) lúpežný rytier Pongrácz z Mikuláša, ktorý pravidelne skúšal obranyschopnosť okolitých hradov a rýchlosť presunu obchodníkov s tovarom na tzv. Českej ceste.

Na začiatku 18. storočia odviezli z hradu nábytok, zbúrali opevnenia a nechali objekt chátrať. Aktívna časť obyvateľstva z  okolitých obcí využila hrad aj ako zdroj stavebného materiálu. Dnes sú ruiny zakonzervované a ich krása robí zrúcaninu skutočne najmalebnejšou v Malých Karpatoch.

Prístupová cesta: najlepšie autobusom alebo autom zo Senice do obce Podbranč – Podzámok. Prípadne Podbranč – Majeríčky, v tomto prípade vás čaká výstup po asfaltovej ceste až k hradu.

Tretie „B“ – bonus – Ivanka pri Dunaji, mohyla v mieste tragickej havárie generála Štefánika

K tej prišlo 4. mája 1919, keď sa dvojplošník Caproni s trojčlennou posádkou na palube z nezistených príčin pri pristávacom manévri zrútil. Ide o viac ako štyri metre vysokú kamennú pyramídu obohnanú priekopou a ochranným valom, postavenú v roku 1923 opäť podľa projektu Dušana Jurkoviča. Prístup k miestu je možný cez Ivanku pri Dunaji, cesta je označená tabuľkami „Mohyla“. Prípadne, pre Bratislavčanov pohodlnejšie, cestou popri letisku. Stačí, ak z Hradskej ulice, pokiaľ smerujete k sídlisku Vrakuňa, odbočíte pred mostom cez Malý Dunaj doľava. Pokračujete po betónovej ceste vedľa čističky odpadových vôd. Prejdete kilometrovým úsekom štrkovej poľnej cesty a napojíte sa na cestu okolo oplotenia letiska. Privedie vás k aleji stromov smerujúcej k miestu havárie. Dĺžka trasy od hradskej cca 5,5 km.