Tradíciu vydávania reprezentatívnych samplerov slovenského jazzu začala Slovenská jazzová spoločnosť v roku 1992. Na začiatku bol zborník Slovak Jazz '92. V roku 1994 vychádza - už vo vydavateľstve Slovenského hudobného fondu, i keď iniciátorom je naďalej SJS - sampler Slovak Jazz Mainstream a o rok neskôr sa dostáva k slovu mladá generácia jazzmanov (Young Slovak Jazz) .

Štvrté pokračovanie série, Slovak Jazz '97 sa mi vidí najvydarenejšie. Lepší pocit "ide" už od obalu, ktorý je konečne profesionálny, pekný a neobsahuje typografické chyby a redaktorské lajdáctva. Vševypovedajúci obrázok Jozefa Havrillu sa hodí ku všetkému, teda aj k jazzu.

Najdôležitejší je samozrejme obsah. Zostavovatelia vsadili na osvedčené hodnoty a urobili dobre. Napokon, momentálne je slovenský jazz v znamení permutácii "overených značiek" a na nejaké nové žiariace objavy si budeme asi musieť počkať.

Úvodné tri skladby patria Adriene Bartošovej, ktorá sa opäť spriahla s Andrejom Šebanom a jeho fantastickou kapelou (Juraj Tatár - klávesy, Martin Gašpar - basgitara, Marcel Buntaj - bicie), aj keď pre Adrienu charakteristickú "latinu" Všetko je naopak zložil a odohral gitarista Matúš Jakabčic. Skladateľsky sa speváčka realizovala v pekne plynúcej ale nie veľmi vzrušujúcej balade Všetko je naopak (text M. Pavúk). Fusion Needfull Things (text P. Susko) je spomienkou na "pôvodný" Scat a zároveň dôkazom, ako pekne pesničku "postrčí", keď má text (škoda starších vecí, ako Go On a Te - Di. Svojho času mohli byť naozajstnými hitmi). Pesničku, dravo pulzujúcu v shufflovom metre, pekne dramatizuje Šebanova kvákadlová gitara a Adriena si neodpustí príjemné etno krivolakosti.

Gabriel Jonáš sa predviedol vo svojej dnes už tradičnej polohe - premýšľavom, kultivovanom mainstreame. Jazzový valčík Príbeh o viole je duetom s Matúšom Jakabčicom a sólový Sentiment štandardným Jonášovým výkonom, čo síce v tomto prípade superlatív, ale aj tak spomínam s nehou na album Impresie (Opus 1978) a na koncerty s kapelou...

Pri Petrovi Lipovi sa zrockovatie. Lipa hrá so Šebanovou kapelou (pozri vyššie) a táto bluesovo-rockovo-jazzová poloha mu tradične sluší. Blues s originálnym názvom Blues (P. Lipa/O. Hejma) je priamočiarym ťahom na bránku, do premýšľavej nálady sa dostaneme Šebanovým pomalým a harmonicky členitým bluesikom The Last Time / No tak to vidíš (text - M. Lasica a L. De Bruyn). Trojicu skladieb zaklincuje The Hill s vyslovene hardrockovým riffom a Šebanovou rockovou gitarou a mierne psychedelickým záverom (hudba - P. Lipa, A. Šeban, text - K. Korcek). Všimnite si prosím meno textárky. Je to presne tá istá Katka Korcek, ktorá spieva v Made 2 Mate.

Ako z iného sveta prichádza kapela Matúša Jakabčica (Matúš Jakabčic gitara, Gabriel Jonáš - klavír, Shawn Thomas Loescher - altsaxofón, Juraj Griglák - kontrabas, Cyril Zeleňák - bicie. Kultivovaný straihtahead, ktorý naezaprie žiadnu skúsenosť autora (Jakabčica): 269 Summer St. má takmer popjazzovú melódiu a pulz. Rhythm je modernou platformou na "zahratie si" sólistov a zároveň dôkazom, že Jakabčic sleduje smery vývoja súčasného jazzu "novej generácie" (pars pro toto: Joshua Redman, Teodros Avery, Carl Allen). Jakabčic dokonca použil na prifarbenie netradičný gitarový syntetizátor.

Záverečná kolektívna skladba Šebanovej kapely Shouting Tools (kolektívne autorstvo Šeban - Tatár - Gašpar a Buntaj) je dôkladným "vyblbnutím sa" a hovorí asi o tomto: Neberte veci až tak vážne. Veď je to len muzika.

Je to "až" dobré cédéčko.