To, čo cítime, už pomenovala v úvodníku Eva Borušovičová, na mňa teda zostala nepríjemná povinnosť vysvetliť, prečo sa náš vydavateľ po piatich rokoch veľkorysého dotovania našej činnosti rozhodol inZine zrušiť.

Pokúsim sa byť vecná a stručná. Pri zakladaní inZinu si náš vydavateľ stanovil vysoký cieľ: vytvoriť magazín, ktorý bude najlepší na slovenskom internete. To sa nám pomerne rýchlo podarilo, napokon v roku 1999 toho na slovenskom internete veľa na čítanie nebolo. Postupne sme sa stali mediálnym partnerom všetkých významných kultúrnych podujatí na Slovensku, stáli sme pri zrode viacerých zaujímavých projektov a popri renomovaných publicistoch sme objavili a vychovali celý rad nových osobností. Kvalitou sme obstáli aj v konkurencii tlačových agentúr, denníkov, magazínov, rádií a televízií, ktoré si postupne uvedomovali neobsadený priestor a preklápali svoj obsah aj na internet.

Nemenej dôležitým cieľom nášho vydavateľa, ako súkromnej komerčnej firmy, bolo vytvoriť časopis, ktorý po nemalých počiatočných investíciách do kvality a dostatočne dlhého rastu bude aj komerčne úspešným projektom. Tieto očakávania sa však nenaplnili a v súčasnom stave slovenského internetového trhu, ako i blízkej perspektívy internetového publikovania vo svete, sa bez výrazného poľavenia v náročnosti na vysokú kvalitu magazínu ani nedajú očakávať.

Z toho dôvodu Gratex International už dávnejšie utlmil svoje aktivity v oblasti internetového publikovania a poskytovania internetových služieb a v súčasnosti sa sústreďuje na kľúčovú oblasť svojej činnosti, ktorou je vývoj softvéru.

Samozrejme, zajtrajším dňom nevypíname server, takže virtuálny priestor, ktorý sme vytvorili, nezanikne zo dňa na deň a vy sa budete môcť na inZine vracať za starými dobrými textami, prípadne si podiskutovať so starými dobrými priateľmi. Keďže mnohí autori textov dostávajú reakcie na vlastné články do mailu, ak bude diskusia zaujímavá, určite sa radi zapoja.

V mene redakcie inZinu, menovite Evy Borušovičovej, Sone B. Karvayovej, Daniela Baláža, Juraja Malíčka, Petra Pišťanka, tajomníka Martina Töröka, korektorky Borky Tinkovej, grafičky Slávky Stankovičovej, aj v menej všetkých autorov, spolupracovníkov a bývalých redaktorov vám chcem poďakovať za doterajšiu priazeň a vyjadriť presvedčenie, že žiadna investícia do inZinu, či už finančná alebo mentálna, nebola zbytočná.

Všetkým, čo sa zúčastňovali na tvorbe inZinu, chcem ešte raz osobne poďakovať za nádhernú päťročnú skúsenosť, ktorú som s nimi a aj vďaka nim zažila.

Teším sa so všetkými opäť raz do videnia!

Elena Akácsová